Recenzia Forza Horizon 6: Veľkolepý festival rýchlosti ako ukážková evolúcia série

Existujú dve veci, ktoré fanúšikovia Forza Horizon chceli celé roky. Japonsko a ešte viac Japonska. V štúdiu Playground Games to veľmi dobre vedeli, pretože šiesty diel série konečne presúva rýchlostnú eskapádu do krajiny neónov, horských serpentín a nočných driftovacích seáns, pri ktorých si budete pripadať ako v Rýchlo a zbesilo: Tokyo Drift. Až absurdne dlhé čakanie sa však vyplatilo a už po prvých zvládnutých herných kilometroch je jasné, že nejde len o lacný fan servis pre wishlisty čakajúcich priaznivcov.

Forza Horizon je dnes už tak zabehnutá značka, že by sa predávala aj bez samotného jazdenia. Tvorcovia však nespoliehajú len na meno série, ani sa neskrývajú za predošlé úspechy. Nie. Oni im idú naproti a do zaužívaného (a mimoriadne obľúbeného) modelu pridávajú kopec noviniek. Dostávame najväčší otvorený svet v sérii, po mnohých stránkach prepálený automobilový zážitok a presne ten typ arkádovej zábavy, pri ktorej si síce poviete „ešte jedna jazda“, no o tri hodiny neskôr zistíte, že sa stále pretekáte v upršanom Tokiu za zvukov japonského synthwaveu. Hej, stalo sa mi (ne)jeden večer.

A aj keď sa hra nevyhla drobným chybičkám na kráse, dáva fanúšikom presne to, čo chceli. Len je to teraz zase o poznanie väčšie, hlučnejšie, štýlovejšie, krajšie a vernejšie realite.

Japonsko sa nerodilo ľahko, no stojí za to 

Štúdio Playground Games už roky dokazuje, že pri sérii Forza Horizon nejde len o autá. Jasné, stovky vozidiel, arkádový jazdný model a technická stránka sú stále základným kameňom úspechu, no tvorcovia postupne spravili z herného sveta hlavnú atrakciu celej série. A možno práve preto sa pred každým novým dielom viac rieši destinácia než samotný vozový park.

Po Mexiku, Británii či Austrálii prišlo konečne Japonsko, a teda krajina, ktorú si fanúšikovia pýtali prakticky od začiatku. A treba povedať, že štúdio tento tlak zvládlo s obdivuhodnou ľahkosťou. V skratke ide o detailne vystavaný automobilový raj. Zároveň som názoru, že počkať s Japonskom až do šiesteho dielu bol výborný ťah, pretože až dnešné technologické možnosti dovolili tvorcom naplno zachytiť atmosféru japonskej automobilovej kultúry tak, ako si ju fanúšikovia celé roky predstavovali.

Zaujímavosť: Japonsko vo Forza Horizon 6 nežije len horskými serpentínami a legendárnymi driftmi touge známymi napríklad z Initial D. Rovnako pôsobivé sú aj nočné jazdy dažďom zaliatym Tokiom, kde neónové svetlá ikonickej štvrte Šibuja vytvárajú atmosféru ako vystrihnutú z najlepších pouličných pretekárskych filmov.

Najväčšou hviezdou celej hry je bez debaty Tokio (k mape sa ešte dostaneme). Playground kvôli nemu dokonca vytvorilo samostatný tím a výsledok je cítiť prakticky všade – od širokých nekonečných ulíc obklopených mrakodrapmi až po úzke uličky zaliate svetielkami najrôznejších farieb, malé podniky a ikonické miesta ako Shibuya. Akihabara či Tokyo Tower. 

Mesto však zároveň ukazuje aj jeden z kompromisov hry. Doprava je citeľne redšia, než by človek od skutočného Tokia čakal, a pôsobí až podozrivo prázdno. To samo o sebe platí aj pre zaľudnenosť mesta, kde namiesto plných rušných ulíc dostávame pár tu-a-tam postávajúcich popri cestách. Trošku mrzí, že v kampani hrá samotné veľkomesto druhé husle a väčšia jej časť sa sústredí všade, len nie do tam.

Zaujímavosť: Tokio v hre netvoria len široké ulice a neónové križovatky. V úzkych mestských uličkách dostávajú priestor aj drobné japonské Kei Cars, ktoré sa perfektne hodia na pokojnejšie jazdy či doručovanie jedla v rámci jednej z minihier.

Lenže Forza Horizon nikdy nechcela byť dopravným simulátorom ani realistickou rekonštrukciou japonskej metropoly. Je to obrovské otvorené ihrisko, kde sa máte rútiť 300-kilometrovou rýchlosťou cez prašné cesty, lesy, zasnežené horské priesmyky, ryžové polia či dedinské cesty bez toho, aby vás každých desať sekúnd zastavila kolóna taxíkov.

A práve mimo Tokia hra ukazuje svoju najväčšiu silu, ktorou je sloboda. Mapa je obrovská, rozmanitá a prakticky bez hraníc, pričom opäť vyniká hlavne v detailoch, ktoré si začne človek všímať až niekoľkých hodinách jazdenia.

Verím, že sa k hustote premávky aj osídlenia štúdio ešte vráti v nejakej budúcej aktualizácii a že nateraz ide primárne o optimalizáciu s cieľom, aby hra pri vydaní šliapala čo najplynulejšie. Mimo mesto to navyše vôbec nevadí a človek si jazdu oveľa lepšie užije. Asi netreba dodávať, že Tokio aj okolie sú najprepracovanejšie lokality v sérii a po Mexiku z Forza Horizon 5 ide o vítanú zmenu.

Všetko, len nie generickosť

Jednou z najväčších predností Forza Horizon 6 je spôsob, akým dokáže neustále meniť atmosféru jazdy. Mexiko v predchádzajúcom diele často stavilo na obrovské otvorené priestory a dlhé úseky pustej krajiny, no Japonsko pôsobí omnoho hustejšie, živšie a rozmanitejšie.

Každých pár minút jazdy sa mení charakter ciest aj samotného prostredia. Z moderných diaľnic plných tunelov a mostov sa zrazu dostanete do úžin medzi krásnymi vrchmi, následne do malých dediniek, na lesné cesty alebo medzi polia lemované sakurami. 

Zaujímavosť: Mapa Forza Horizon 6 je plná skrytých miest, ktoré odmeňujú zvedavých hráčov. Pri objavovaní môžete naraziť na tradičné chrámy, vyhliadky či ikonickú Tokyo Tower a ak si tieto scenérie odfotíte vo fotomóde, hra vás odmení bonusovými bodmi, kreditmi alebo novými autami.

Playground Games si tentokrát dalo záležať na detailoch ešte viac a práve vďaka nim mapa nepôsobí ako kulisa pre preteky, ale ako skutočné miesto s vlastnou identitou. Dedinky sú všetko, len nie generické, krajina nie je poskladaná z opakujúcich sa patternov a prakticky kamkoľvek sa pozriete, nájdete niečo, čo vás donúti aspoň na chvíľu spomaliť. Ak teda chcete.

Jazda je navyše okorenená o doposiaľ najobsiahlejší soundtrack a naladiť si tak môžete až 9 rádií s umelcami ako Linkin Park, BABYMETAL, Pendulu, YOASOBI, Rise Against a stovkami ďalších. Do mesta sa dá naladiť niečo tvrdšie a energickejšie, na vidiek zase môžete vsadiť na pokojnejšie tempo a japonské ľudové nástroje.

Ročné obdobia sú späť a výraznejšie

Veľký návrat hlásia aj ročné obdobia, ktoré séria využíva už niekoľko dielov, no tentokrát dostali ešte výraznejšiu tvár. Počas jazdenia sa mení nielen počasie a denná doba, ale aj samotná tvár krajiny od rozkvitnutých ružových čerešní až po zasnežené hory v pozadí. A práve tie patria medzi najlepšie časti celej mapy. Forza Horizon 6 vôbec prvýkrát prináša permanentne zasnežený región s lyžiarskym strediskom, vlekmi a zjazdovkami, po ktorých sa môžete rútiť nie na lyžiach, ale v aute.

Výsledkom sú momenty, ktoré miestami pripomínajú skôr bláznivý road-trip než klasickú auto-moto hru. Raz driftujete popri vodopádoch, o pár minút neskôr „letíte“ zasneženým kaňonom a následne končíte na zjazdovke niekde vysoko v horách. A presne vtedy si uvedomíte, že nejde o obyčajnú mapu pre obyčajnú hru s autami, ale arkádové dobrodružstvo na štyroch kolesách.

Eventy v online režime a prirodzenejší postup hrou

Forza Horizon 6 sa nesnaží znovu vynájsť koleso a ani nemusí. Servíruje totiž obrovský otvorený svet, stovky licencovaných áut a presne ten typ arkádovej jazdy, pri ktorej je o čosi dôležitejšia zábava než realistická simulácia, ale na svoje si prídu aj puritáni zameraní na vernosť. Samozrejmosťou opäť zostáva online režim aj live service podpora s novými autami a aktivitami.

Oproti minulému dielu však hra pôsobí o niečo lepšie aj v otázke progresu. Tentokrát nezačínate ako hviezda festivalu, ale ako obyčajný nadšenec, ktorý si musí postupne odomykať väčšie podujatia a výkonnejšie triedy áut.

Čo postup v hre, to nový náramok na ruke symbolizujúci presun do vyššej výkonnostnej triedy. K novým autám sa dá stále dostať veľmi jednoducho, no „levelovanie“ má o čosi prirodzenejší rytmus. Navyše existuje pár výnimiek, kde sa na získanie určitých áut poriadne namakáte.

Nechýbajú ani tradičné veľkolepé eventy s lietadlami, robotmi (však sme v Japonsku) či absurdnými traťami, hoci tentokrát vo mne nezanechali tak silný wow efekt ako v predošlých Horizonoch. Primárnym dôvodom je, že sme podobné úlety v sérii už videli, takže som ich bral ako povinnú kolónku v zozname. Som ale presvedčený, že komunita podobné neduhy postupom času zacelí. Ide predsa o live service hru s možnosťou vytvárať vlastné doplnky a módy v hre, čo sa naplno prejavilo aj v minulých dieloch.

Styk s automobilovou kultúrou Japonska

Hra využíva krajinu naplno a snaží sa ju hráčovi predstaviť skrz rôzne herné udalosti. Okrem klasického Horizon Festivalu totiž pribudla nálož aktivít zameraná priamo na japonskú kultúru a automobilovú scénu. Príbehové misie už tentokrát nepôsobia ako nudná výplň medzi pretekmi, ale ako príjemné odbočky, ktoré prirodzene vedú zákutiami na mape.

Raz sa motáte okolo tuningovej garáže, inokedy preveríte gumy v horách či na pobreži alebo vyrážate na foto výlet cez menej známe oblasti. A hoci dialógy stále trpia typickou „horizonovskou“ prehnanou pozitivitou, tentokrát pôsobia omnoho prirodzenejšie a zábavnejšie.

Playground navyše veľmi pekne zachytilo aj samotnú japonskú automobilovú kultúru. Nechýbajú ikonické preteky v horskom prostredí, online stretnutia na legendárnych parkoviskách inšpirovaných skutočnými lokalitami (Drift Club Japan v Tokyo City) ani spontánne drag preteky či časovky, do ktorých môžete naskočiť prakticky okamžite.

Veľmi dobre funguje aj rozdelenie mapy na regióny s vlastnými zberateľskými aktivitami, ukrytými autami a ďalšími drobnosťami, ktoré motivujú objavovať každý kút sveta. Vďaka tomu nepôsobí Japonsko len ako pekná mapa, ale ako miesto, kde má zmysel zastaviť, trochu sa túlať a občas jednoducho iba nasávať atmosféru.

Graficky úchvatnejšie preteky nenájdete

V Playground Games skrátka presne vedia, ako má vyzerať moderná arkádová pretekárska hra. Jazdný model zostáva prístupný prakticky pre každého, no zároveň nepôsobí hlúpo ani príliš zjednodušene. Autá majú rozdielny charakter, reagujú na povrch, počasie aj rýchlosť.

Horizon 6 tak perfektne balansuje medzi čistou arkádovou zábavou a dostatočne uveriteľným ovládaním, aby si jazdu užili príležitostní hráči aj ľudia s volantom a pedálmi. A áno, stále platí, že preraziť plot, preskočiť polovicu lesa a pokračovať bez väčších následkov je často ten najlepší možný plán.

Pozitívne hodnotím zmenu ničiteľnosti prostredia, ktorá mi spravila nesmiernu radosť. Zatiaľ čo v predošlých dieloch dokázal aj ten najmenší stromček alebo kolík v zemi auto zastaviť na mieste, tentokrát boli vývojári benevolentnejší. Oveľa menší počet nevyžiadaných STOPiek pridáva na zážitku z jazdy v pretekoch aj pri voľnom jazdení krajinou. Nie je to tak, že by sa to nedialo, ale nie až tak často.

Technická stránka patrí opäť medzi absolútnu špičku žánru a Japonsko vyzerá fantasticky cez deň aj po západe slnka. Exceluje sa tu hlavne v práci so svetlom, odrazmi a detailmi prostredia. Modely áut sú nádherne spracované zvonku aj zvnútra a hra si drží veľmi stabilný výkon aj vo veľkých otvorených oblastiach.

Zaujímavosť: Horské oblasti ponúkajú množstvo vyhliadok, z ktorých vidno dedinky, nekonečné serpentíny aj nočné Tokio v diaľke. Nad celou krajinou sa pritom týči ikonická hora Fudži so zasneženým vrcholom, ktorá patrí medzi najvýraznejšie dominanty celej mapy.

Pravdou síce je, že oproti piatej Forze nejde o generačný grafický skok, no Horizon 6 to dobieha extrémne čistou optimalizáciou a celkovou plynulosťou (aj vďaka už spomínanej menšej hustote premávky a hustoty obyvateľstva). Slabšou stránkou zostávajú animácie a dialógy postáv počas príbehových scén, ktoré vedľa zvyšku hry pôsobia trochu zastaralo. Našťastie ich nie je veľa a väčšinu času aj tak strávite za volantom.

Príliš sa neposunuli ani také technické detaily ako poškodenie áut či viditeľné zmeny prostredia reagujúce na jazdu. Spomeniem napríklad neexistujúce pásy od kolies po jazde v bahne. Autá síce vyzerajú oškreto a na rôznych miestach vidieť nárazy na karosérii, no všetko v štýle „aby sa nepovedalo“. A to je škoda a premárnená príležitosť.

Väčšie možnosti úprav v garáži neznamenajú automaticky lepšie

Novinkou sú naopak výrazne rozšírené možnosti okolo domov, garáží a vlastných sídiel. Nejde už len o obyčajné safehousy na rýchle presuny po mape, ale o priestory, ktoré si môže hráč čiastočne prispôsobiť a vystaviť v nich svoju zbierku áut. Tvorcovia sa očividne snažili posunúť hru bližšie k „autíčkárskemu lifestylu“, kde nejde iba o samotné preteky, ale aj o pocit, že si budujete vlastný kútik automobilového sveta. Na papieri to znie výborne a občas to naozaj dokáže vytvoriť príjemnú atmosféru „digitálnej garáže snov“.

Problémom je, že samotný editor pôsobí miestami až zbytočne komplikovane a trochu nedotiahnuto. Možnosti úprav sú síce obrovské, no s chaotickým ovládaním. Zároveň je výber použiteľných predmetov akýsi okresaný, čo znamená jediné – situáciu postupne zachránia komunitní moderi s vylepšeniami, ktoré hráčom uľahčia v garážach život. Nenájdeme tu síce možnosti vylepiť na steny plagáty, ale vieme si k autám zadovážiť dinosaura...

A keď už sme pri tých garážach... V ponuke je absurdne veľký a rozmanitý vozový park (viac než 550 licencovaných áut), v ktorom si svoje obľúbené auto nájde prakticky každý. Nechýbajú značky ako Porsche, BMW, Ford, Honda, Toyota, Ferrari či Lamborghini a hra veľmi dobre kombinuje klasické japonské ikony, bežné športové autá aj extrémne okruhové špeciály. Nechýbajú ani dodávky či rodinné SUVčka. Výsledkom je potom presne ten typ garáže, pri ktorej každých pár minút premýšľate, čím sa odveziete nabudúce.

S tuningom sme sa oproti predošlým dielom príliš neposunuli a ide prakticky o rovnaký zážitok. Hra ponúka obrovské možnosti pri úpravách výkonu, motorov, prevodov či podvozku a skúsenejší hráči sa dokážu poriadne vyhrať aj s detailným nastavením jazdných vlastností. Vizuálna stránka úprav je však stále o niečo konzervatívnejšia a zatiaľ čo niektoré autá dostanú množstvo bodykitov a spojlerov, pri iných sa musíte uspokojiť len s minimálnymi zmenami.

Motory, turbo a zvuk nočného Tokia

Jedna z vecí, v ktorých Forza Horizon 6 absolútne vyčnieva (v rámci série), je zvuková stránka. Autá konečne nepôsobia ako rôzne schránky pre jeden motor s upravenou hlasitosťou, ale majú vlastný charakter a osobnosť. Rozdiely medzi jednotlivými vozidlami počuť okamžite od agresívneho turba cez dunivé výfuky až po jemné detaily pri radení či brzdení. 

Navyše sa tu veľmi dobre pracuje aj s okolitými zvukmi trate. Nárazy do zvodidiel či preskoky cez obrubník majú správnu razanciu a krásne dotvárajú pocit rýchlosti. Sú to drobnosti, no presne tie robia jazdu oveľa živšou a intenzívnejšou.

Forza Horizon 6 na Xboxe – ako sa jej darilo a v akom režime som hral?

Na Xbox Series X som prakticky okamžite zakotvil v režime Performance a pri takto rýchlej arkádovej jazde som ani nemal dôvod pozerať iným smerom. Forza Horizon 6 beží v dynamickom 4K pri úplne stabilných 60 snímkach za sekundu a vyzerá neskutočne dobre. 

Dynamické rozlíšenie funguje tak nenápadne, že ak by o ňom vývojári nehovorili, väčšina hráčov si ho ani nevšimne (vrátane mňa). A áno, existuje aj Quality režim s natívnejším obrazom, ale pri hre, kde letíte 300 km/h medzi sakurami, mi 30 FPS prišlo asi tak prirodzené ako driftovanie dodávkou.

Pohodová návykovosť na pohodový večer

„Dám si ešte jeden pretek“ a o tri hodiny neskôr stále driftujem niekde v horách pod žiarivou oblohou. Áno, aj tak vyzeral nejeden večer s Deluxe edíciou na mojom Xboxe. Opäť sa tu perfektne pracuje s tempom a hra neustále núti skúšať nové autá, disciplíny a objavovať neprebádané lokality.

Raz jazdíte klasické cestné preteky, o chvíľu sa naháňate v drift eventoch alebo plníte showcase misie, ktoré séria miluje už roky. Tentokrát však tieto spektakulárne súboje nepôsobia až tak šialene a pamätne ako kedysi. Nechýbajú adrenalínové momenty ani filmová prezentácia, no Playground v tomto smere tentokrát zostalo trochu pri zemi.

Oveľa viac ma bavila línia Discover Japan, ktorá funguje ako príjemný kontrast ku klasickému festivalu. Hra vás cez sériu menších misií zoznamuje s japonskou automobilovou kultúrou, driftovacou scénou aj samotnými regiónmi mapy. Tu rozvážate jedlo ulicami Tokia, inokedy riešite tuning alebo výzvy v horách.

A potom je tu ešte online časť Horizon Play, kde sa z Forzy definitívne stáva obrovské komunitné ihrisko. Zrazy na parkoviskách, komunitné eventy či vlastné trate vytvárané hráčmi sú dnes rovnako dôležitou súčasťou série ako samotné preteky.

S tým je spojený aj multiplayer. Jasné, dá sa hrať offline, ale v sérii Forza Horizon sa ide do plných primárne v online svete. V skratke ide o rovnaký systém ako v minulosti, kde na hráčov narazíte v otvorenom svete kdekoľvek, prípadne si zasúťažíte v online pretekoch. To sú všetko aspekty hry, ktoré vtiahnu a udržia. Čas sa spomalí a ani neviete, ako rýchlo utiekol.

Verdikt: 9/10

Finišujeme. A grandiózne, pretože Forza Horizon 6 je tým typom pokračovania, ktoré sériu neposúva revolučne dopredu, ale zato ju brúsi takmer k dokonalosti. Japonsko bolo pre Horizon vysnívanou destináciou celé roky a výsledok ukazuje, že čakanie malo zmysel. Fantastický otvorený svet, neuveriteľne návyková jazda, obsiahly vozový park, úžasná atmosféra nočných ulíc Tokia aj množstvo všemožného obsahu robia z hry jednu z najlepších arkádových pretekárskych hier súčasnosti.

Áno, nájdu sa menšie nedostatky ako redšia premávka, slabšie showcase eventy či nedokonalý editor garáží, no nič z toho vo výsledku nenarúša fakt, že Horizon 6 je najlepšou hrou série. Dokáže pohltiť na desiatky až stovky hodín, čo šlo, to tvorcovia vylepšili a "šestka" sa poľahky stala v rámci open-world jazdenia novým štandardom. Presne tak má vyzerať pokračovanie a sme na to v sérii časť od časti vlastne zvyknutí.